Naše prechodné stanovište včelstiev sa nachádza pod Kapušianským hradným vrchom, v katastri obce Kapušany. Táto lokalita je špecifická svojou konfiguráciou terénu. Južne, prípadne juhzápadne orientované svahy nad obcami Kapušany a Fintice s nadmorskou výškou 400 – 560 m n. m. sú veľmi zaujímavé najmä z botanického hľadiska a sú jednou z významných chránených lokalít vzácnej flóry východného Slovenska. V blízkosti nášho stanovišťa sa nachádza Prírodná rezervácia Fintické svahy.

Prírodná rezervácia Fintické svahy sa nachádza v k.ú. obce Fintice. Ide o oblasť s výmerou vyše 40 hektárov. Na strmých kamenistých svahoch na andezitovom podloží, porastených rôznymi druhmi lesostepných tráv a krovín, sa vyvinuli zaujímavé spoločenstvá. Priaznivé klimatické podmienky dali možnosť vzniknúť xerotermným komplexom rastlín a živočíchov. Trávne spoločenstvá reprezentujú najmä porasty kostravy. Z jednotlivých klenotov rastlinného sveta sa ako najvýznamnejšie vyskytujúce sa uvádzajú kosatec uhorský (Iris hungarica), ktorý kvitne práve v jarných mesiacoch, poniklec otvorený (Pulstailla patens), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a ďalšie pozoruhodné druhy. Územie bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu, vzácnych zachovalých reliktov prirodzených xerotermných komplexov rastlinstva a živočíšstva severnej časti Slanských vrchov. Platí tu 4. stupeň ochrany prírody. V blízkosti leží ďalšie, charakterovo podobné chránené územie – Prírodná rezervácia Kapušiansky hradný vrch.

               

 

 

 

 

 

 

Pre tunajšie porasty sú typické lesné biotopy ako Lipovo-javorové sutinové lesy 9180* a Teplomilné panónske dubové lesy 91H0*. V okolitých porastoch zároveň evidujeme vysoký výskyt Agáta bieleho Robinia pseudoacacia. Síce ide o nepôvodný druh ale podmienky na dannom stanovišti mu veľmi vyhovujú. Do Európy bol zo Severnej Ameriky introdukovaný v 17. stor. ako včelárska rastlina, je však inváznou rastlinou a okrem kvetov obsahuje celý strom toxíny. Zlepšuje štruktúru pôdy, pričom sám je málo náročný na pôdne podmienky, ale prvoradý význam majú porasty agáta bieleho pre včelárstvo. Kvety sú zoskúpené do prevísajúcich bohatých, intenzívne voňajúcich strapcov. Kvitne od polovice mája do začiatku júna. Kvitne priemerne 10-12 dní a najlepšie meduje počas dní s teplotou max. do 28 stupňov celzia a bez vetra. Priemerný výnos z 1 ha agátového lesa je 200 -250 kg medu. Poskytuje len málo šedožltého peľu. 

Vyprodukovaný med je skoro bezfarbý, svetlý, jasnožltý, niekedy dozelena, výraznej vône po agátových kvetoch, typickej chuti. Je ľahký a ostáva dlho tekutý. Kryštalizuje jemnezrnito, v bielej až zlatožltej farbe. Má ľahko laxačný účinok, antispazmatický. Nemá vplyv na aciditu žalúdka. Využíva sa na liečbu ekzémov  a neurodermatis. Pri pravidelnom užívaní znižuje krvný tlak, má sedatívny účinok. Stabilizuje hladinu cukrov v krvi čo ocenia najmä diabetici.

Fyzikálno – chemické vlastnosti medu

Farba: jasnožltá      Vôňa a chuť: čistá, po agátových kvetoch    Nečistoty: bez nečistôt

Voda: 17,3 % (max. 18%)    Fruktóza: 42,7 g/100g   Glukóza: 26,5 g/100g   Sacharóza  0,5 g/100g (max. 5)